Zapadoslovenske muzeum
v Trnave preskumalo cast takejto osady z obdobia mladeho neolitu ( v rozmedzi rokov 3 800 az 3 300 B.C.), co je zaverecne obdobie mladsej doby kamennej. V mesiacoch jun a jul roku 2 000 sa na lokalite
Hlohovec cast Panska Niva,
v blizkosti rieky Vah na miernom
svahu juzneho vybezku pohoria Povazsky Inovec nasli keramicke nadoby, kamenne a kostene nastroje tzv. lengyelskej kultury (pomenovana podla eponymnej lokality v Madarsku, pozn.), ktora bola v neolite a eneolite rozsirena na sirokom uzemi stredneho toku rieky Dunaj v Madarsku, Slovensku, Dolnom Rakusku, na Morave a neskor
aj v Cechach.
Keramika: Keramicke nadoby tejto kultury uputavaju najme svojimi malovanymi vzormi, ktore boli nanasane
tak z vonkajsej ako aj z vnutornej
strany nadob. Prevladalo malovanie cervenou farbou v kombinacii so zltou a bielou. Malovany bol prakticky cely sortiment nadob, najviac vsak tenkostenna keramika. Ciastocne sa uplatnovali aj ryte ornamenty
na povrchu.
Najvecsiu skupinu nalezov z vyskumu predstavovali fragmenty misiek na dutych
nohach, tenkostenne pohare, nizke plytke misky s vycnelkami a masivne hrnce s rozne tvarovanymi uchami. Vsetky predmety boli vo fragmentoch
a do zeme sa dostavali az po svojom znehodonteni,
ked prestali sluzit svojmu povodnemu ucelu. Za vyznamny
nalez mozno povazovat hlineny fragment zenskej plastiky-venuse s rytym ornamentom na krku.
Kamen: Kamenne nastroje z lokality sa delili na
dve skupiny. Prvu a najpocetnejsiu skupinu tvorili stiepane kamenne nastroje. Nastroje sa upravovali z velkych jadier do podoby cepielok a skrabadiel. Ako surovina sa vyuzivali
rozne odrody pazurika a obsidian. Posledne menovana surovina, obsidian, cize sopecne sklo bola importovana az zo vzdialenosti
viac ako 300 km z oblasti vychodneho Slovenska a severneho Madarska.
Druhu skupinu predstavovali brusene kamenne nastroje. Este pred zacatim
vyskumu boli na povrchu najdene
kamenne sekery a prevrtane kamenne sekeromlaty, tiez vsak polotovary nedokoncenych vyrobkov. Tieto nastroje boli v prevaznej miere vyrabane z bridlice. Pocas vyskumu sa naslo
len niekolko fragmentov tychto nastrojov, dokonca niektore z nich niesli stopy po pouzivani este aj vtedy,
ked uz boli ulomene a na sekanie sa nehodili.
Poslednu skupinu tvorili rozne trecie kamene , akesi praveke zarnovy na mletie
obilia pripadne inych plodin. Na sidlisku sa nachadzali
vo velkom pocte, co svedci o ich castom pouzivani.
Tieto kamene tvorili neodmyslitelnu sucast prace pravekych rolnikov, ktora bola vo velkej miere zavisla na obrabani
pody.
Kost a paroh: Kosti a parohy z vysokej zvery sa na lokalite
nachadzali tak v neupravenej ako aj v upravenej podobe. Medzi kostenymi nastrojmi dominovali ihly a sidla, v mensej miere potom dlatka
na upravu pravdepodobne kozusin, resp. tkanin. Vyrobu tkanych latok nam doklada
hlinene ihlancovite zavazie z tkacskeho stavu.
Parohy vecsinou neboli upravovane, pretoze sami o sebe boli zahrotene,
a tak plnili rovnaku funkciu ako ostatne upravene
kostene nastroje.
Osidlenie: Pocas zachranneho archeologickeho vyskumu v Hlohovci cast Panska Niva sa
nasli tazobne jamy (vyhlbene s cielom ziskat hlinu na omazanie
stien domov) vyplnene predmetmi z keramiky, kamena a kosti. V ich blizkosti sa nasli v zemi negativy kolovych jam, v ktorych boli kedysi osadane koly z konstrukcie velkych halovych domov. Na sidliskach z tohoto obdobia je typ velkeho
haloveho domu bezny a svedci o velkorodinnych zvezkoch neolitickej populacie. Vo velkej casti preskumanych osad Lengyelskej kultury sa taktiez objavuju
jednotlive hroby medzi obytnymi stavbami, vynimkou nie su ani
volne pohodene casti ludskeho tela, ako lebka
bez tela, alebo jednotlive kosti.Tieto nalezy svedcia o doposial nepreskumanych praktikach vtedajsieho obyvatelstva suvisiacich s nepietnou manipulaciou so zomrelymi. Pocas vyskumu v Hlohovci sa nasiel
v plytkej jame hrob nedospeleho jedinca bez milodarov,
ulozeneho v skrcenej polohe na pravom
boku s rukami pred tvarou. Orientacia kostry bola v smere vychod - zapad. Hrob vsak
nebol v praveku pravdepodobne dosledne zahrnuty hlinou, pretoze cast noh a panvovej kosti kostry bola rozvlecena po okoli, co mozno pripisat selmam hladajucim na sidlisku mesitu
potravu.
Vyskum v Hlohovci vyznamne doplna predchadzajuce vyskumy osad Lengyelskej kultury zo Slovenska
a okolitych krajin. Typologia nalezov radi osadu v Hlohovci skor na sami pociatok
tejto kultury, kedy sa este
len formovalo lengyelske osidlenie na Strednom Dunaji.
Podobne nalezy sa nasli pocas
vyskumu na lokalite Svodin (okres Nove Zamky)
a Ruzindol - Borova (okres Trnava).
|